Hľadal v sebe pravdu a nachádzal ju cez seba. Cez časti, ktoré tvorili jeho podstatu. Opýtal sa: ,,Keď zavrieš oči, čo vidíš?“ ,,Vidím prázdnotu!“ odpovedala Duša. ,,Čo tam bolo predtým?“ Bol zvedavý a predsa ho to nezaujímalo. ,,Farebný svet plný predstáv, myšlienok, nápadov a...úcty k času ,,A čo je tam teraz?“ neúprosne sa pýtal ďalej. ,,Celkom nič...“Zosmutnela. ,,Vieš prečo?“ ďalšia otázka sa predierala cez jej krehkú podstatu. ,,Prečo? Prečo?“ Opakovala si potichu. ,,Pretože tak som to chcel!“

,,Nie! Tomu neverím!“ Zúfalo vykríkla Predstavivosť! ,, To by znamenalo, že moja existencia nemá zmysel. Že moje volanie nepočuješ a moje prosby nikdy nevyslyšíš! Že už nikdy spolu nebudeme plávať do krajiny fantázie. Už nezoberieš do rúk štetec a nenamaľuješ ním svoju budúcnosť. Neodomkneš dvere do sveta hudby a nebudeš počuť, čo Ti našepkáva. Si krutý! Berieš mi nádej! Kradneš mi možnosť narodiť sa a rásť!

     ,,Ale čo ak som Ti ju dal? Keď som čítal knihu a myseľ netúžila po ničom inom len zazrieť živý obraz v mojom srdci. Pri zaspávaní, keď som v pamäti hľadal obraz svojej milej, aby som pochopil dôvod, prečo žijem a prečo už viac nechcem žiť. Pri otváraní Knihy spomienok, či plánov do budúcnosti...Sklamala si! Teraz mám niečo lepšie...“

,,Lepšie?“ Pohŕdavo zopakovala Vynaliezavosť. ,,Vždy si bol veľmi vynaliezavý! Každá odpoveď z tvojich úst vychádzala s takou ľahkosťou a s toľkým presvedčením, akoby si ju použil už milión krát. No len my dvaja sme vedeli, že len pred chvíľou, ktorá sa vzápätí dokáže premeniť na večné veky, ti skrsla v hlave. Vždy si sa bál, že budeš nepochopený. Preto konáš práve takto. Snažíš sa zapadnúť. Bojíš sa, že sa s nimi nebudeš mať o čom rozprávať? Kedysi si sa vedel vynájsť...dokázal si sa rozprávať o hocičom. Teraz ti iní vkladajú do hlavy myšlienky, triedia ich a vyraďujú. Ale nezbavujú sa tých nesprávnych! Zbavujú sa tých, ktoré tvoj život vedú inam akoby ONI chceli. Vždy si tvrdil, aký si silný. Teraz, keď máš bojovať, dobrovoľne sa vzdávaš. Tam ,kde je vojenské pole vidíš možnosť ,,vypnúť“ a odpútať sa od reality a to, čo je vojenskou základňou je pre Teba zdrojom zábavy. “

,,No tak! No tak! Len ich nepočúvaj!“ Zašomral Rozum! ,,Ja to vybavím! Upokojte sa priatelia! Keby nebolo ICH, nemusel by som byť ani ja“ ,,Máš pravdu rozum.“ Súhlasila vynaliezavosť. ,,Vďaka nim sa dozvedel veľa zaujímavých aj potrebných informácií. Ale naučili ho aj to, ako s nimi zaobchádzať?“ ,,Zaobchádzať, zaobchádzať! Mne posúvajú informácie a ja si vyberám, čo je pre neho dôležité a čo nie. Neberte to tak tragicky! Ste staromódny a málo flexibilný!“ ,,Naozaj si vyberáš?“ Ozvala sa Duša. ,, Si taký naivný, či si len nedokážeš pripustiť, že aj ty si omylný?“ ,,Ak si teda vyberáš, podľa čoho?“, pokračovala Predstavivosť. ,,Podľa Teba to nemáme brať tragicky. Áno! Tebe nejde o život. Netušíš aké je stáť tvárou v tvár koncu, vedieť, že ťa tento svet ešte potrebuje, no zároveň cítiť aký si preň nepotrebný. Dávajú Ti najavo, že už tu nemáš miesto, ale tvária sa ako Tvoji najlepší priatelia, ktorým sa môžeš s čímkoľvek zdôveriť. A keď to urobíš...zneužijú to.“,, Peniaze! Všetko je to o rýchlom zárobku. Ale ich sa to netýka. Vraj to robia pre NEHO“ Dodala vynaliezavosť. ,,Pustia do sveta čokoľvek špinavé a čakajú, že sa im to vráti na krídlach motýľa. Sú to dravci. Krvilačné šelmy s maskou anjela.“

     ,,Mýlite sa! Závidíte! Ich svet je jednoduchší ako ten váš. Preto tam odišiel. A vás len zožiera, že ste mu nemohli ponúknuť to, čo ONI!“

     ,,ON je nevinný!“ povedalo Svedomie. ,,Poznám vinu lepšie ako slnko svoju krajinu, ktorú hladká od rána až do večera i ako rieka, ktorá dokonale pozná svoje cesty, ktorými spieva deň, čo deň. Sú príliš silný! Tlačia naňho tlakom, ktorý nie je schopný spozorovať. Reklama, falošné nádeje, cudzie sny, umelý strach.... Majú to fantasticky premyslené, no následky si nevšímajú. Nechcú ich vidieť! Aj rozum stratil rozum...Vidíte? Myslí si, že je to prirodzené. Veď prečo by to JEMU malo škodiť, keď tvorcovia toho imaginárneho sveta sú presne ako ON? Nie sú! ON je iný! Vďaka vám! Kým ste tu, žije vlastný život. Keď to vzdáte, ostanú mu len životy tých druhých...Musíme konať, kým je čas!“ Povedalo svedomie.

     Vtom zacítil v srdci zvláštnu chuť ŽIŤ. Túžil zmeniť svet. Vypol nezmyselný film a pohladkal knihy vo svojej knižnici. Rukou odvážneho muža, rukou dieťaťa. Našiel pravdu, našiel sám seba.