Po takej kratšej dobe, hádam rok, dva, desať som bol v kine. Neviem čo ma to napadlo, ale určite to bolo veliké a besné. Neodolal som aj napriek tomu, že korunky na vstupné som musel priniesť na fúriku. Novinky neskutočné hýbu svetom, aby kino stálo tak veľa. Niekedy stál lístok 2 koruny. Ale to bolo v inej dobe, keď som si myslel, že bocian nosí detičky a kolobežka sa mi zdala byť extrémne rýchle vozidlo.

Chcel som uzrieť nejaký dobrý a dokonca aj vtipný film, podľa možnosti slovenský alebo český. Titulky ma obzvlášť otravujú. Nikdy si neviem vybrať či mám skôr čítať titulky alebo sledovať nejaké milé dievča vedľa sediace. Výber bol jasný „Kráska v nesnázích“. Ušlo sa mi ako vždy výborné miesto na sedenie v prvom rade. Skvelé miesto. Aspoň som si mal možnosť vyskúšať ako je to byť na tenisovom zápase a rozhýbať si aj krčné svalstvo. To všetko som získal v kine, za jeden lístok. Netreba zabúdať aj na to, že len v prvom rade môžete zažiť ten efektný filter obrazu - rozmaznanosť. Vyskúšajte to niekedy, stojí to za to.

Počas prvých pár vyslovene krátkych reklamných ukážok na iné filmy som stihol spapať za dve kilá pukancov a vypiť všetku tekutinu zakúpenú pred predstavením. Chcel som vypiť aj malinovku spolu prísediacemu, ale mal len takú aká mi nechutí. Okrem toho po niekom cudzom sa mi hnusí. Oni (tí predajcovia pukancov) dobre vedia prečo dávajú do pukancov toľko soli. Čím viac ich pojete, tým ste smädnejší. A smädný človek si zvykne kúpiť nejaký nápoj, ktorý je sladký natoľko, že si od smädu musíte hneď kúpiť ďalší nápoj. Chudobnejší možno idú zapiť slano-mastnú pachuť na miestnu toaletu, ale príchuť chlóru je dosť výrazná. Možno schválne ho tam pridávajú v takom množstve, aby ľudia nepili vodu z toaliet, ale kupovali si malinovky. Ej, tí ľudia sú ale špekulanti. Dobre, že som ich prekukol. Na budúce si prinesiem vedro s vodou z domu. Ak náhodou uvidíte ísť niekoho s vedrom do Auparku, tak som to ja.

Ešte som nemal čas ani poriadne zaspať a už sa začal film. Dej Vám nebudem popisovať, aj tak si ho nepamätám. Hlúposti si v zásade neukladám do hlávky a to aj napriek tomu, že ju mám úplne prázdnu. Bol však zábavný. Ten film. Dobrá poduška a paplón by sa iste hodil nie len mne pri takom predstavení. Skôr sa zameriam na tvorcov. Robia to schválne? Na just fajčiarom? Každú minútu si niekto vo filme zapáli cigaretu, vyslovene provokačne si z nej poťahuje a mi fajčiari v kine len trpíme, lebo mi si zapáliť nemôžeme. Ako aj by sme si mohli zapáliť, len neviem či by sa to páčilo aj ostatným pozeračom. Niektorí by nemuseli s tým súhlasiť a kľudne by mohli svoj nesúhlas vyjadriť fyzickým násilím. S rozbitou papuľkou vyjsť z kina nebude asi výhra.

Pusy, sex, láska. To sa mi tiež nepáči. A tiež je to v každom filme. Dokonca aj v rozprávkach. Nie že by som mal pri takých scénach erektilnoprojekčné(môj nový výraz, pekný nie – výklad nájdete v mojej hlave na piatom mozgovom závite v tretej bunke) problémy, ale vždy sa pri nich tak hrozne rozcítim, že mi nie je pomoci. Nie, neplačem, len začnem závidieť, aj ja chcem také. Keď do dvoch sekúnd také nepríde, zahĺbim sa do seba a začnem snívať. Len rozmýšľam nad svojim životom, snívam nad vecami, ktoré nikdy nemôžem mať, a ktoré by som tak veľmi chcel... Rozmýšľať môžem aj vonku na lavičke pri nejakom bezdomovcovi a dokonca ušetrím.

Blik, zaplo sa svetlo a bolo po filme. Vstal som, a prvých dvadsať metrov som prešiel ako postihnutý zmutovaný s dieťaťom, nepredpokladal, že za tie dve hodiny mi zdrevenejú nohy. Na budúce si na nich nebudem sedieť. A to aj v tom prípade, že neuvidím na film...

 

Pýtate sa prečo som napísal takýto článok o ničom? Bez pointy, bez ducha? Neviem ani ja, ale ja som sa tak veľmi chcel pochváliť, že som bol v kine... :-)